Sukienky

Sukienky jedinečné - z látok vyberaných, zo srdca šitých

Zbožňujem dni, keď idem nakupovať látky, krajky, stužky. Je to čistá radosť a nikdy sa mi ešte nestalo, že by som sa musela prehovárať.

Možno by som už viac ani nemusela napísať k téme Sukienky, ale predsa len napíšem. Všetky veci vrátane sukienok prišli do môjho života akoby náhodou, aby ma viedli k stretnutiu so sebou ako ženou a ja som najprv po nich len pokukovala a obzerala si ich zblízka, tak trochu s nedôverou a odstupom.

Tieto pocity so mnou veľmi intenzívne pracovali a ja som sa postupne dostávala do hlbších vrstiev, kde to už bolo osobné a často veľmi náročné. Veď uznajte sami.

Vzdať sa pozície „husárskeho generála“, ktorý má všetko pod kontrolou bolo náročnejšie ako o tom iba hovoriť.

Opustiť všetko poznané, keď jednáte z pozície mužskej kontroly a premeniť sa na krehkú ženu, ktorá dovolí a poprosí o pomoc je naozaj ťažké. Ale nie nemožné.

Sukienky si ma úplne podmanili, aj keď som ich najprv tvorila hlavne pre ženy zvonka, ktoré už vedeli, že ich potrebujú, že sú pre ne zdrojom ženských pocitov, vyladenia sa na seba. Ja som ešte chvíľku odolávala a obdivovala ich ako prirodzene sa v nich premieňajú na princezné a Víly, nežné stvorenia, na míle vzdialené od „husárskeho generála“ s rukami v bok, vydávajúceho príkazy bez akejkoľvek možnosti odporu.

Vedeli, že môžu dosiahnuť všetko čo „husársky generál“ nežne sklopenými očami a krehkosťou, ktorá mužom nedá na výber a otvárajú jej dvere, pomáhajú s nákupmi, uvoľňujú miesto.

Dovoľujú mužom, aby boli MUŽMI a chránili ich, pomáhali im.

Že by to bolo až také jednoduché? Takto teda funguje to vyladenie na svoju vnútornú ženu, ktorá sa schováva v každej z nás? Toto je tá rovnováha medzi mužom a ženou?

ŽENY, podporme MUŽOV svojou SILOU, aby oni mohli byť pre nás OPOROU.

Pred dvomi rokmi som začala intenzívne pociťovať túžbu, že by som chcela nosiť sukne. Nie však sukne hocijaké, ale úplne dlhé. Som žena, ktorá sa cítila v nohaviciach vždy veľmi dobre, takže moja vnútorná informácia bola pre mňa nová a nepoznaná. Všetko v živote chodí v pravý čas a tak zoznámenie sa s Júliou na seba nedalo dlho čakať. Vlastne to začalo Mayskými masážami a vtedy som ani len netušila, čím všetkým sa Júlia zaoberá. Moje nadšenie bolo obrovské, keď som sa dozvedela o nádherných sukniach, ktoré šije. Kúpou mojej prvej dlhej sukne, som sa začala cítiť krásne žensky. Začala som si uvedomovať, že energie, v ktorých sa nachádzam, keď ich mám na sebe, sú energie, v ktorých už chcem byť stále. Keď som si začala čítať články o dlhých sukniach, pochopila som, že to bolo jednoducho volanie mojej duše, že ak si chcem udržiavať svoje energetické pole a udržiavať tak svoju ženskú energiu, je potrebné vytvoriť trojuholnik a to s dlhou sukňou až po zem. S dlhými sukňami sa dnes cítim byť skutočne ženou a musím sa priznať, že moje okolie na to reaguje veľmi pozitívne…

Dankažijúca v Rakúsku

Mamina hovorila, že žltá mi nejde, a predsa vyzerá táto sukňa ako pre mňa stvorená. Takúto nadýchanu sukňu som ešte nemala. Cítim sa v nej pôvabne, ako motýlia žena.

IvankaBratislava, Vrakuňa

Dlhé sukne som začala nosiť pred dvomi rokmi, to mi bolo 61 rokov... Keď som prvýkrát kráčala v mojej prvej sukni dlhej až po zem, vlniacej sa mi okolo nôh, bol to prenádherný zážitok... mala som pocit, že všetci sa na mňa pozerajú... usmievala som sa, cítila som sa neskutočne slobodne, ľahúčko, krásne, odvážne, nežne ... a tak je to aj dnes, či je leto alebo zima ... Uvedomila som si, že v sukni nikdy nemám zhrbený chrbát a trošku som blahodárne spomalila ... Nosím sukne a vychutnávam si svoju ženskosť, lebo ženskosť kvitne v každom veku. Niekedy počujem: "to je tá pekná pani, ktorá nosí tie krásne dlhé sukne". Sukní mám dnes viacero, väčšinu od Julinky. Rada chodím na Julinkine skúšačky sukní, že "veď len sa tak popozerám", ale bez novej sukne od nej neodídem. Libuška

Libuška