Prečo píšem Blog alebo keď sú všetci proti

V jeden deň prišla chvíľa, keď  som si uvedomila, že by som mala posunúť svoje hranice zóny komfortu a ísť s kožou na trh…

Ako a prečo sa to stalo a aj viac o mne si môžete prečítať tu.

Prišla som na to, že ak to myslím vážne a túžim po tom, aby som svoje skúsenosti, mohla odovzdávať ďalej, je úplne nevyhnutné vykročiť zo svojej škatuľky, ulitky, prekročiť hranice, kde som v pohode, kde moje meno je na poslednej webovej stránke a samozrejme bez fotky.

A vo svojej ulite sa cítim dobre, príjemne, bezpečne, poznám to tam do detailov.

Povedala som sama sebe: „ Dievča, toto už nestačí, tak poď, vykroč, ukáž sa.“

Rozhodla som sa a zrazu ku mne prišiel projekt,  v ktorom som pomaly začala vidieť a chápať čo treba urobiť. Zaujímavý čas a trvalo mi takmer rok, kým som niekomu dokázala povedať, že mám svoju stránku. Nie takú, za ktorú sa dá schovať, ale stránku na svoje meno: www.juliaborcinova.sk

A už to išlo…

Poznáte ten pocit, keď vaše nadšenie cítiť všade naokolo? Ľudia, ktorých stretávate, vaši priatelia, rodina sa pýtajú, čo sa deje, prečo sa usmievate, keď prší, keď nič „nefunguje“… Kde beriete tú nákazlivú radosť a entuziazmus. Na čom pre Boha fičíte? A tak sa s nimi chcete podeliť a spustíte.

Hovoríte o projekte, ktorý ste objavili a rozhodli sa ho vyskúšať. O jeho sile a možnostiach, ktoré vám dáva. O zmysle, ktorý vám to ukazuje o naplnení toho čo ste už dávno hľadali. O výhodách, ktoré ste uvideli. O precíznom a odbornom vedení, ktoré vám ukazuje krok za krokom čo a ako máte urobiť, aby to mohlo fungovať. O odbornej podpore každého jednotlivo, aj v skupine. O detailných a prepracovaných maličkostiach aj o nečakanom darčeku, ktorý privezie kuriér. A zrazu to schytáte… a ako moja svokra hovorí nastane BUM –BÁC. Vaša najlepšia kamarátka, ktorej sa zdôverujete a chcete od nej plnohodnotný názor vám ho aj povie…

„Pre Boha, ty čo si myslíš, že je to normálne? Odkiaľ berieš istotu, že to nie je blud a naozaj to môže fungovať? Koľko máš rokov, kedy to chceš robiť? Nemáš toho dosť? Čo na to hovorí tvoj muž?“

Kto bude čítať to, čo napíšeš, vymyslíš? Kto si ty, že si dovoľuješ iných ľudí poúčať? Je toľko múdrych a vzdelaných a uznávaných ľudí, ktorí majú čo povedať a napísať a nerobia to, tak prečo ty?

Aj druhá kamarátka, ktorá je schopná a múdra sa na vás díva ako na mimozemšťana. Čo to vystrájaš, kam sa ženieš, čo z toho bude? Ukazujete jej na jej schopnostiach, aký funkčný projekt môže mať a dávate jej odvahu, aby sa rozhodla byť sama sebou a ukázala čo dokáže.

Budia vás v noci nápady pre svojich blízkych a sníva sa vám o tom, aké krásne projekty môžu mať. No nenachádzate pochopenie, ale pochybnosti a nedôveru. A tiež priania, aby sa vám darilo. Hm, jasné. Asi ste to už všetci zažili, aké to je, keď vám to prajú ľudia, ktorí to nemyslia vážne a počkajú si, ako to s vami dopadne a potom uveria.

Možno, lebo ste mali šťastie. A potom vám to celé dôjde…

To predsa nie je o nich, ale o vás samotných. O vlastných pochybnostiach a strašiakoch, ktorí sú s vami všade. Odpovede a argumenty nedávate im, ale sebe.

Vy ich potrebujete mať zodpovedané preto, aby ste si boli istí tým, čo robíte, aby ste prestali o sebe pochybovať a nabrali odvahu uskutočňovať malé každodenné zázraky, ktoré vás posunú bližšie k vlastnej sebadôvere, trpezlivosti a tvorivosti.

Odpovede, ktoré posilnia vašu silu, vôľu a odvahu konať. Nie preto, že chcete dokázať vlastné schopnosti IM, ale SEBE.

Uvedomíte si, ako skvele je to zariadené, že máte takých dobrých priateľov, ktorí vám urobia takúto službu. Službu sebareflexie. A preto som im za to veľmi vďačná. Aj preto vznikla moja stránka a všetky články, lebo som si odpovedala na otázky, ktoré mi kládli a ujasnila som si či to chcem naozaj. Život nás často postaví do pozoru a chce od nás jasné stanoviská a odvážne rozhodnutia. Dáva nám lekcie ako spoznať samých seba.

Majte viac odvahy a sebavedomia a rozhodujte o sebe. Pomôžu Vám Motýlie krídla, no rovnako môže pomôcť aj 100 obrusov.